Boli sme v Patinciach

V júni sme boli na školskom výlete v Patinciach. Vybavil ho môj ocko. Výlet sme mali rozdelený na dve časti. O ôsmej hodine sme odišli so školy a nasadli do áut. Potom nás rodičia niektorých detí odviezli do Wellness Patince. Tam sme sa okúpali, naobedovali a znovu nasadli do áut.

Potom sme sa odviezli do mariny Patince. Tam nám ukázali, ako sa viažu lode v prístave. Lode sa viažu k mólu tak, že keď stojíme na móle tak potiahneme zo zadu, urobíme 3 osmičky, obtočíme 2-krát a popod to prevlečieme lano (to isté). Toto isté urobíme na druhej strane (okrem osmičiek). Toto sa volá mooring.

Deti videli, ako vyzerá prístav, lode a na jednu mohli aj vstúpiť. Môj ocko deťom ukázal Dunaj a najjužnejšie miesto na Slovensku. Potom sme odviezli deti do školy. Bol to jeden z našich najkrajších výletov.

Mal som skúšky z karate

V piatok som mal skúšky z karate. Cvičili sme tam cviky z 8. kyu. Začínali sme špeciálnym ceremoniálom. Bol som úspešný. Získal som biely pás so žltými koncami. Bol som to oslavovať s rodičmi v reštaurácii. Mali sme tam bohatú večeru. To bola aj oslava narodenín mojej mamy. Moja mama má takú kartu, ktorú keď na narodeniny ukáže, tak dostane zľavu.

Ešte sa vrátim ku skúškam: ten ceremoniál je ako keby nejaké privítanie medzi karatistami. To je niečo ako keby si každý podal ruky z trénerom, ktorý sa po japonsky označuje šihan a potom ako keby sme si my, žiaci podali ruky. Kto chce ísť na skúšky, ten musí mať preukaz Slovenského zväzu karate, v ňom známku a lekársku kontrolu. Týmto pádom som už členom Slovenského zväzu karate. Keby som nesplnil tieto skúšky, tak by som zostal pri bielom páse, a keby som ani posledný mesiac nesplnil podmienky na biely pás so žltými koncami, tak by som si zopakoval tento ročník.