Výlet na bicykloch do Prievidze

Pred pár dňami sme išli na bicykloch ja s ockom zo Sklenného cez Rematu do Prievidze. Výlet prebiehal takto:

Na stanicu v Sklennom, odkiaľ sme štartovali, nás zaviezla mama. Na tej stanici býva aj ockova spolužiačka zo základnej školy Renáta. Je tam prednostka stanice. Zo Sklenného sme išli cez celú dedinu a potom cez krásne lúky, odkiaľ sme išli na Rematu. Remata je taká dedina, kde je v zime lyžovačka. Z Rematy sme išli cez Banskú, to je taký kopec. Z Banskej sme išli už do Prievidze. Ocko mi tam aj poukazoval mesto. Moji starí rodičia v Prievidzi majú aj zajace. Majú aj také v hniezde. A majú aj jedno zajačiatko také, že sa už dá držať.

Vlakom do Banskej Bystrice

Dnes som mal úžasný zážitok: išiel som so starými rodičmi a bratom vlakom z Hornej Štubne do Banskej Bystrice cez 22 (!) tunelov. Je to krásna železničná trať. Hneď po nastúpení sme prechádzali cez vysokánsky viadukt. Hneď prvý tunel na Čremošnom trval 3 minúty 37 sekúnd. Meral som to stopkami na svojich úžasných hodinkách. Na papier som si robil čiarky vždy, keď sme vchádzali do tunela. Vlak pred každým tunelom zapískal. V Harmanci je niekoľko zastávok: Jaskyňa Harmanec, Dolný Harmanec, Harmanec, kde je aj známa papiereň. Všetky sú vysoko v horách.

V Banskej Bystrici sme boli na zmrzline a pozrieť si mesto. Boli sme sa aj pozrieť v Múzeu SNP. Tam sme sa mohli ísť pozrieť aj dovnútra osobného a bombardovacieho lietadla z čias vojny a tiež na rôznu vojenskú techniku: delá, tanky, obrnené transportéry a guľometné obrnené vagóny. Mama mi rozprávala, že keď ona ako dieťa so spolužiakmi chodila do tohto múzea, nikdy ich nebavilo pozerať film a fotky zo SNP, ale najviac sa tešili, keď budú môcť liezť po tých delách a tankoch.

Návšteva u Ivana

Pred chvíľkou sme sa vrátili z návštevy u Ivana. Ivan je spolužiak mojej mamy z gymnázia. Má na dedine malé hospodárstvo. Chová veselú kravu yorkshirrského plemena, ovce, prasa, suchozemské kačky (nepotrebujú sa celé dni kúpať a čľapotať vo vode), sliepky nosnice, čo každý deň každá z nich znesie vajce a tiež mačky, jedna z nich má práve týždňové mačiatka a má aj morčatá.

Tie mačiatka staré len jeden týždeň som držal na rukách. Najprv plakali ako malé deti, no potom si na mňa zvykli a spokojne pípali.

Veselú kravu som aj kŕmil. Má jazyk drsný ako šmirgeľ. Je to zábavné. Vraj za deň zožerie 80 kíl trávy! Váži 400 kíl!

Ovce boli tiež zábavné. Najprv sa trocha báli, ale nalákali sme ich na čerstvú trávu, takže sme ich mohli aj hladkať. Boli medzi nimi tri ovce a tri barany. Barančekom ešte len rástli rohy, tak vyzerali len ako malé tvrdé výrastky.

Prasa ma chcelo svojim rypákom pobozkať - asi si myslelo, že som prasačí samček.

Kačice sú smiešne, lebo sa idú potrhať za tekvicovými listami. Tieto kačice majú veľmi zvláštne chute.

Je super, že máme takéhoto fajn kamaráta.

Zelená karta

Pred dvoma týždňami sme ukončili golfový kurz. Mali sme skúšky na zelenú kartu. Ja a mama sme ju získali. Skúšky prebiehali takto:

Prišli sme do golfového klubu Welten a potom prišiel tréner. Potom sme odpalovali na drivingrange, chipovali a putovali. Potom sme hrali dvakrát tri jamky ako v turnaji. Flight sme tvorili ja, mama, tréner a brat Matej. Počas hry nám tréner dával otázky a testoval nás z pravidiel golfovej hry a golfovej etikety. Nakoniec nám povedal, že máme na tento dokument nárok, lebo sme splnili podmienky na udelenie zelenej karty.

Teraz môžeme chodiť hrávať golf na golfové ihriská. Lebo zelená karta znamená aj to, že nie sme sebe ani iným nebezpeční.

Výstup na Tlstú a Ostrú

2. augusta sme išli ja, ocko a mama na Tlstú a Ostrú. To sú dva úžasné asi 1300m vysoké kopce vo Veľkej Fatre nad Gaderskou a Blatnickou dolinou. Okrem výstupu na Tlstú a Ostrú sme zažili aj iné veci. Popíšem vám to presnejšie. Najprv sme vyšli cez les na Tlstú. Zvolili sme si cestu, ktorá viedla okolo jaskyne Mažarná, v ktorej sa našli stopy po pravekých ľuďoch. Na Tlstej sme sa najedli a pozreli si mapu Veľkej Fatry. Potom sme si na mape ukázali cestu na Ostrú. Išli sme cez taký hrebeň po zelenej značke. Na Ostrej boli aj reťaze. To sa mi veľmi páčilo. V Juráňovej doline, keď sme schádzali z Ostrej, nás zastihla búrka. Našťastie nikoho nezabil blesk. Boli sme celí premočení. Bola to strašná búrka. Stáli sme na bezpečnom mieste. Blesky udierali naokolo.