V piatok som mal skúšky z karate. Cvičili sme tam cviky z 8. kyu. Začínali sme špeciálnym ceremoniálom. Bol som úspešný. Získal som biely pás so žltými koncami. Bol som to oslavovať s rodičmi v reštaurácii. Mali sme tam bohatú večeru. To bola aj oslava narodenín mojej mamy. Moja mama má takú kartu, ktorú keď na narodeniny ukáže, tak dostane zľavu.
Ešte sa vrátim ku skúškam: ten ceremoniál je ako keby nejaké privítanie medzi karatistami. To je niečo ako keby si každý podal ruky z trénerom, ktorý sa po japonsky označuje šihan a potom ako keby sme si my, žiaci podali ruky. Kto chce ísť na skúšky, ten musí mať preukaz Slovenského zväzu karate, v ňom známku a lekársku kontrolu. Týmto pádom som už členom Slovenského zväzu karate. Keby som nesplnil tieto skúšky, tak by som zostal pri bielom páse, a keby som ani posledný mesiac nesplnil podmienky na biely pás so žltými koncami, tak by som si zopakoval tento ročník.
01 júna 2008
Mal som skúšky z karate
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Ja len poopravím: tréner (majster, učiteľ)nie je šihan ale sensei
Zverejnenie komentára